Vzduch bol ťažký od spór a plesní, ktoré ulpievali na pokožke šialených odvážlivcov, ktorí sa vydali do svetlom prekliateho brlohu pod titanskou citadelou. Pomaly sa predierali hustým porastom mäsitých húb, ktoré v dávnej minulosti vďaka svojej výživnej hodnote udržali pri živote jeden trolský kmeň a svojho času tak dali vzniknúť rase nočných elfov. Malý gnóm zrazu nadšene vypískol a ukázal na žiarivý orb. Zvedavo ho zdvihol. V diaľke sa rozoznel zvuk pomaly sa rozbiehajúcich prevodov a ozubených kolies. Zo zeme začali rašiť chápadlá s očami a upreli ich na skupinu schovanú za hríbmi. Malý gnóm sa zdesene schoval za chrbát svojho staršieho brata a od strachu si cvrkol. Starší gnóm sa ale nenechal zastrašiť a s víťazným piskotom a s dvomi roztomilými sekerkami nad hlavou sa rozbehol rúbať a sekať hlava nehlava všetko, čo trčalo zo zeme a nemalo dve nohy. Hukot motora silnel. Mohutné smradľavé telo zakončené ozubeným anusom s čvachotom pretrhlo lepkavú blanu a vrhlo sa na iracionálne odvážného gnóma. Malý gnóm podcenil rýchlosť prevaľujúcej sa masy svetlosivej rozkladajúcej sa masy a s pleskotom narazil tesne pod ozubený otvor. Omráčený sa zviezol na zem a milosrdné bezvedomie ho ochránilo pred zvukom jeho vlastných praskajúcich kostí pod sunúcim sa telom starého boha. Lenže beštia si neuvedomila, že malý gnóm mal v rukách dve ostré sekerky, ktoré sa jej zapichli priamo do podbruška, a svojim vlastným pohybom sa rozrezala presne na tri časti. S revom ťahala za sebou pletenec čriev, v ktorých ležalo zamotané telo mŕtveho gnóma s víťazne vztýčenou sekerou. Nakoniec sa zvalila do mláky slizu a naposledy vydýchla. „Byl to můj veliký hrdina, i když příliš často umíral,“ vzdychol si malý čarodej a utrel si zaslzené oči malou vreckovkou.