Jedného krásneho pondelkového večera sa Haffik venčil na brehu hellheimského jazera. V trávniku boli každých dvadsať metrov zastoknuté tabuľky, upozorňujúce na zákaz vodenia psov a worgenov, a malé úhľadné košíky s papierovými vreckami. Kacoperka hádzala Haffikovi loptičku a on ju nadšene naháňal a nosil naspäť. Zrazu sa spoza mŕtvych fosilizovaných stromov vyrútil obrovský trojhlavý pes, za ktorým viala vôdzka bez pána na druhom konci. V diaľke bolo počuť iba naštvané hrmenie a nadávky, lenže bolo neskoro. Trojhlavý pes už zbadal malú loptičku v tlame malého worgena a rozbehol sa za nimi. Haffik od strachu skamenel na mieste, cvrkol si a v snahe splynúť s prostredím sa premenil na tuju. Guarm v oblaku prachu zmätene zabrzdil a nechápavo hľadel na okrasný stromček, ktorý stál na mieste, kde ešte pred chvíľou bola jeho loptička s chutným worgenom. Jeho prešľachtený mozog mu znemožňoval pochopiť, čo sa práve udialo. Inštinktívne teda označkoval strom, ktorý mu zrazu vyrástol pred nosom a rozbehol sa naspäť k svojej pani. Haffik sa roztrasene premenil naspäť a pustil oslintanú loptičku na zem. Kacoperka ho poškrabkala za uškami a vykročila s ním po boku smerom k zapadajúcemu slnku.