Z diaľky bolo počuť cupitanie bezpočtu malých nožičiek, škripot kroviek a vŕzganie plátov exoskeletov nekončeného množstva článkonožcov. Rýchlo sa približovali. Bolo ich tak veľa, a boli takí malí, že vyzerali ako hustá rieka bublajúceho organického oleja. Nemohla sa pred nimi nikde ukryť, boli všade. Začali liezť hore po jej tele, vnikali jej do úst, očí a uší, cítila, ako sa ich hryzadlá zabárajú do jej mozgu a snažia sa ju ovládnuť. Pred sebou videla obrovského škorpióna zloženého z tisícov malých chrobákov, ako po nej švihá svojim bodcom a naťahuje k nej svoje… ….spotená malá Shadrys sa zobudila a jej doširoka otvorené oči sa meravo v nemom výkriku upierali do temnoty. V zaťatej pästičke zvierala rozdrveného škorpióna, malú spomienku na posledné dobrodržužstvo v Nočnej pevnosti. Toto bude chcieť psychiatra.